To sú bežné otázky, ktoré si kladie každý rodič, keď jeho dieťa práve začína chodiť. Vyznať sa v záplave informácií a značiek je veľmi ťažké a zorientovať sa je niekedy frustrujúce. Opýtali sme preto na názor odborníčky -  fyzioterapeutky Mgr. Zuzany Wolekovej z Centra aktívnej fyzioterapie.


Aké topánky sú pre batoľa najlepšie? Má dieťa chodiť čo najviac naboso, alebo  v „capačkách“, alebo je lepšie ak má pevné topánky s pevnou pätou?

V prechodnom období, kedy sa dieťatko učí chodiť a strieda lezenie po štyroch s chôdzou popri nábytku, prípadne urobí pár krokov sú vhodné „capačky“, ktoré chránia nohy pred chladom a pošmyknutím sa. Dieťa nie je ukrátené o potrebu skúmať pomocou chodidla terén, trénovať svaly
V prechodnom období, kedy sa dieťatko učí chodiť a strieda lezenie po štyroch s chôdzou popri nábytku, prípadne urobí pár krokov sú vhodné „capačky“, ktoré chránia nohy pred chladom a pošmyknutím sa. Dieťa nie je ukrátené o potrebu skúmať pomocou chodidla terén, trénovať svaly dôležité pre tvorbu nožnej klenby a postavenia členkov, kolien a bedrových kĺbov. Umožnia nohe trojrozmerný pohyb . Stále využíva aj lezenie po štyroch.  Pevná topánka by mu pri tomto pohybe rotovala chodidlá smerom dovnútra alebo von, čím by si  mohlo postupne vypestovať patológiu nohy. Mali by sme si uvedomiť, že noha potrebuje v tomto období  čo najprirodzenejší pohyb. Faktom je, že pevná topánka slúži ako barlička, ktorá preberie funkciu svalov a väzov. Napolohuje nohu a dieťa sa cíti v chôdzi istejšie. Keďže noha je základnou oporou a tá je podporená, vertikálnu polohu volí čoraz častejšie a lezenie využíva už len vo výnimočných prípadoch. Avšak práve lezenie je to, čo chceme u dieťatka udržať čo najdlhšie. Ide o prirodzený funkčný tréning a prepojenie svalov vrámci globálnych a lokálnych pohybových vzorcov. Čím dlhšie ich bude trénovať, tým bude jeho pohybový systém pripravenejší na pohyb vo vertikále.

Kedy je čas na prvé naozajstné topánky?

V období, keď už dieťatko iba chodí noha priberá ďalšie funkcie. Stáva sa z nej tlmič – absorbér šokov – nesie váhu celého tela. Čas na prvé „naozajské“ topánky je práve v tomto období. Longitudiálne štúdie hovoria o tom, že klenba sa vyvíja do 3 roku života. Rýchlejšie je to u detí s podporou klenby.

Medzi piatym až siedmim rokom začne dochádzať k osifikácii opory členkovej kosti. Toto obdobie je rozhodujúce. Vo väčšine prípadov je už jasné, že dieťa má patologiké postavenie členkov, kolien a bedrových kĺbov v dôsledku plochej nohy alebo naopak zvýšenej klenby. Tu je dôležité správne zasiahnúť. Terapia spočíva v podpore klenby a upevnení postavenia päty vhodnou ortopedickou vložkou, ktorá však nie je tvrdá ale správne vypodložená tak, aby sledovala optimálne nadstavenie všetkých spomínaných častí . Takúto nohu nie je nutné „uzatvárať „ do tvrdých ortopedických topánok, ktoré úplne znemožnia pohyb a ukrátia tak nohy o možnosť využiť prácu svalov. Noha sa nemôže hýbať v členku a priehlavku a tak vymizne prirodzený windlass mechanizmus chôdze a dieťa začne chodiť „ako robot“. Nie nohami ale po nohách. Často tieto topánky využívame ako prezúvky v školke. Dieťa si pri hre sadne na päty a topánka slúži ako podpora funkčnej patológie. Takáto topánka je určená pre dieťa s ťažkou nervovosvalovou poruchou a nie pre aktívne hravé dieťa túžiace po slobodnom pohybe.

 Ako teda zvoliť správnu topánku, aby sme nič nepokazili?  

Keď siahnete po topánke postavte ich najskôr na zem vedľa seba a pozrite sa na ne zo zadu. Ak sa vám zdá, že podpätok je naklonený dovnútra alebo von, vráťte topánky späť. Ide o nepodarený výrobok a takáto topánka poslúži ako „zdroj“ pre vývoj poruchy chodidla. Podpätok musí byť symetricky vyvážený na stred. Uchopte topánku do ruky a vyskúšajte jej flexibilitu. Mala by sa dať ohnúť v prednej tretine smerom dovnútra (tu sa pri chôdzi odvíja chodidlo od podložky) a do rotácií vpravo a vľavo žmýkavým pohybom rúk. Vhodná je primeraná flexibilita. Podrážka by mala slúžiť ako ochrana pred nerovnosťou terénu, chladom, a poranením, preto by mala byť jej hrúbka dostatočná a mala by sa odvíjať od toho na čo je topánka určená. Zimné topánky majú prirodzene podrážku hrubšiu. Úplne by sme sa mali vyhnúť takzvaným balerínam. Okolo päty by mala byť všitá pevná opora. Niekedy je zvonku pogumovaná inokedy nenápadná. Dobre ju vyhmatáte tak, že poohýbate oblasť päty. Pozor – opora päty nie je totožná s oporou členka. Členok je dobré nechať voľný. Aj zimná topánka, ktorá je vyššia by mala byť v tejto oblasti ohybná. Predná časť topánky by mala byť dostatočne voľná pre roztiahnutie prstov. Najlepšie je dotvarovanie pomocou šnúrok alebo suchého zipsu. Vnútro topánky by malo byť mäkké. Nie je chybou, keď má topánka podporenú klenbu, no nesmie byť tvrdá. Dôležitejšia ako klenba je podpora päty.  Určite nechajte dieťa pochodiť si v topánkach po predajni a sledujte jeho stereotyp chôdze, postavenie členkov, kolien, bedrových kĺbov, odvíjanie a ohýbanie chodidla. Po vyzutí zoblečte aj ponožku a presvedčte sa či topánka nezanechala niekde odtlačky. Spýtajte sa prípadne na komfort a pocit aký má väčšie dieťa pri ich nosení.

Je dobré dávať deťom do topánky ortopedické vložky?

U detí so zreteľnou patológiou sa bežná vložka vymení za špeciálnu ortopedickú.  U zdravej nohy nie je nutné používať ortopedickú vložku. POZOR však na genetiku. Ak má vaše dieťa nohy po manželovi, ktorý má ixáky a chodí ako „káčer“, nečakajte do tretieho roku života. Tu hrá čas proti nám. Treba vyhľadať odborníka (fyzioterapeut – podológ), ktorý vám konkrétne poradí čo s tým. Taktiež sa nespoliehajte na vložku. Stále platí, že najlepšia je chôdza naboso po tráve, piesku, kamienkoch, kladinách, lanách pripadne aktívne zacielená fyzioterapia s nervovosvalovým zapojením.

Aké topánky sú teda najvhodnejšie?

Nedá sa jednoznačne definovať vhodnosť topánky. Tu treba prihliadať na jej funkciu. Na tvrdom teréne sa vyhnite chôdzi naboso alebo trendovým barefood topánkam, ktoré netlmia dostatočne nárazy, nemajú podporu pre oporu členkovej kosti (sustentaculum tali). U dieťaťa po siedmom roku života so zdravou nohou je táto topánka pri mäkšom teréne odporúčaná. Na dlhé chodenie po meste je vhodná pevnejšia topánka s dobrou oporou päty prípadne klenby tlmiaca nárazy z tvrdého povrchu. Na ihrisku môžete využiť takzvané plátenky alebo tenisky s tenšou flexibilnejšou podrážkou. Do škôlky alebo na doma sú dobré papuče s pogumovanou podrážkou prípadne až pogumovanou oporou päty. V lete môže dieťa nosiť CROKS topánky, no využite remienok pre ich fixáciu okolo päty.  Do hôr je vhodná tvrdšia topánka s fixáciou členku.

Môžem kúpiť  väčšie topánky, do ktorých dieťa dorastie?

Pri výbere veľkosti sa vyhnite topánkam, kde zozadu strčíte dieťatku prst. Predstavte si, že vy chodíte v takej topánke. Je príliš veľká. Počkajte radšej s kúpou zimných topánok naozaj na zimu a nenakupujte do zásoby. Dnes je naozaj široký výber topánok. Nemusia byť zrovna značkové kupované vo výpredaji. Odmerajte dôsledne nohy a podľa toho vyberte vhodnú veľkosť .

Môžu sa topánky dediť, alebo je takáto obuv pre dieťa nevhodná?

Vyhnite sa dedeniu topánok po susedoch, kamarátoch, či starších súrodencoch. Zabudnite na výhovorky, že tie GEOXky nosil len jednu sezńu a nič im nie je. Topánka sa už stihla vyformovať a „schodiť„ podľa pohybového stereotypu a tvaru nohy jej predchádzajúceho majiteľa.

Aké značky odporúčate?

PRIMIGI
SUPERFIT
DPK
ECCO
CICIBAN
BALOCCHI
ATLASTRADE
VIKING
KONSORCIUM T+M