Čo oko vidí a je celkom inak. Čo oko nevidí a a je to tam. Interaktívna výstava pre deti určená najmä pre deti od 6 do 14 rokov, ale aj pre mladšie. Nájdu tu aktivity, ktoré ich určite zaujmú.
„Koľko je na kresbe, maľbe či vo filme pravdivej skutočnosti? A v akej miere ich vnímame prostredníctvom množstva schém, ktoré si v hlavách už odmalička budujeme v prostredí rodiny alebo školy? Rôzne vedné disciplíny, ktoré skúmajú relácie medzi spôsobom, akým je niečo „nakreslené, namaľované, vyprojektované“ a akým je videné, prijímané, potvrdzujú schopnosť nášho myslenia vnímať skôr vzťahy ako jednotlivé prvky.
Patria k nim nielen odbory psychológie, fyziky, či biológie, ale aj teórie a dejín umenia. Ľudstvo už stáročia pozná fakt, že prechod medzi realitou a konečným dojmom môže byť podporovaný nekonečným radom iluzórnych prostriedkov. Práve ich objavovaním a vysvetľovaním môžeme prekonať bariéru vybudovanú zaužívanými vzorcami percepcie a podporiť rozvoj kreatívneho myslenia.
Dieťa vstúpi do výstavy a stáva sa prieskumníkom, texty ho nabádajú na overovanie toho, čo jeho oči vidia a inštalácia mu umožňuje nahliadnuť a ohmatať skutočnosť. Jednoduchá grafika neodpútava pozornosť dieťaťa a grafické prvky prirodzene navigujú návštevníka, kde sa má postaviť a kam sa pozrieť, aby bola videná ilúzia čo najdokonalejšia.“
V druhej polovici výstavy sú objekty a jednoduché scény, v ktorých sa dieťa stane ich súčasťou a rodič či kamarát s ním prežíva vzniknutú ilúziu, môže ju zaznamenať na mobil. Deti v „zákulisí“ dostanú možnosť skúmať podstatu Okohry, čiže nástroje, ktoré vytvárajú ilúziu. Vychádzame z tvrdenia, že žiadne zobrazenie nezodpovedá tomu, čo nazývame „skutočnosť“.
Na záver chceme pripomenúť, že v expozícii sa objavujú odkazy na viaceré diela z dejín vizuálneho umenia. Očakávame, že tieto budú podprahovo vychovávať budúceho návštevníka galérií a múzeí.
Tematické okruhy:
Aj umelci majú radi Okohry (deti sa zoznámia s ilúziou na kupole kostola)
Geometrická Okohra (deti si overia odhad)
Okohra v priestore (deti si ohmatajú, čo vidia plošne a pritom je to priestorové, a naopak)
Pozor! Pozor! Okohra! (deti sa zoznámia so streetartovým umením)
Okohra (deti sa oboznámia s videním / nevidením farby)
Okodielne (deti si jednoducho vyrobia pohyblivé obrázky)
Okohra ako vo filme (deti si overia ako oko klame, či mačka beží a ako dieťa môže lietať)
Námet - Soňa Sadilková, scenár – Lubica a Eva Pavlovičové
Výtvarno priestorové riešenie a dramaturgia - Soňa Sadilková