U Vás v Žabiatku sa stretávajú s vodou už bábätka. V akom veku je podľa vás ideálne zoznámiť dieťa s vodou inak ako doma pri kúpaní vo vaničke?

V našom klube plávame s deťmi od ukončeného 3. mesiaca. Myslím si, že je to vhodná doba na získanie prvých skúseností v bazénoch, samozrejme špecializovaných pre takéto malé deti. Maminky už majú za sebou prvé mesiace a prichádzajú k nám väčšinou s deťmi ako zohraté "dvojky". Ja osobne som začala so svojím druhorodeným Brunom plávať kvôli zdravotným problémom už v druhom mesiaci čiže poznám aj opačnú stranu - stranu rodiča. S Brunom sme si to krásne užili, ale rozhodnutie, kedy začať je samozrejme vždy na rodičovi. Máme aj takých, ktorí chcú začať plávať až v neskoršom veku, čo má zase tiež svoje čaro. Už môžu robiť veci, ktoré bábätká ešte nedokážu ako napríklad skákať za hračkami, behať po pontóne, ísť na šmykľavku a podobne. 

Ako prvé stretnutia s vodou vyzerajú? 

Prvé zoznámenie sa s vodou je veľmi pomalé. Rodičia vstupujú do bazéna vždy s dieťaťom otočeným tvárou k sebe. Intonácia hlasu by mala byť nižšia - čiže hovoríme potichšie. Lekcia trvá 20 minút s inštruktorkou, po tejto dobe vychádza inštruktorka z vody von, ale rodičia ešte s deťmi môžu ostať vo vode a voľne sa hrajú. Počas prvých lekcií sa učíme základné úchopy a cviky na precvičovanie celého tela. Po prvom kurze si rodičia osvoja základy manipulácie s deťmi v bazéne. Po každej lekcii sa môžu u nás v Žabiatku ísť prehriať do sauny. Máme suchú saunu vyhriatu maximálne na 60 stupňov. Začína sa pomaličky - najprv tam dieťa s rodičom trávi 1 minútu, po čase do 10 minút.  

Platí, že všetky deti, ktoré prídu v útlom veku, teda ako bábätká sa s vodou hneď skamarátia keďže vodu poznajú z bruška alebo nie?

Každé dieťatko je iné a tiež každý rodič je iný. Platí pravidlo: spokojný rodič - spokojné dieťa. Verte je to tak - akonáhle je rodič čo len v najmenšom strese, dieťa to vycíti a pohodu vystrieda plač. Rodičia občas prepadajú panike, či to zvládnu. Niektorí majú sami strach z vody. Snažíme sa ich vždy upokojiť a pomôcť im. Aj preto robievame úvodné stretnutia, kde si môžu všetci pozrieť prevádzku, zoznámiť sa s jej chodom aby ten úvod bol čo najjednoduchší. 

V úvode ste hovorili, že niektoré deti nastupujú na kurz aj neskôr - vo vyššom veku. Do akej skupiny sa potom dieťa dostane? Určuje sa to podľa veku alebo schopností - teda berie sa ako mimino?

Ak dieťa nemá strach z vody zaradíme ho medzi našich pokročilcov. Deti radi pozorujú a skúšajú. Niekto sa začlení medzi pokročilých rýchlo, niekto pomalšie, to rozhodnutie je vždy individuálne. U nás platí zásada: nikdy nič nasilu! Občas rodičia chcú narýchlo robiť to, čo vidia u ostatných a neberú do úvahy schopnosti svojho dieťaťa. Vždy sa ich snažíme usmerniť a zbrzdiť. 

Nie všetci navštevujú kurzy, kde sa naučia s bábätkami vo vode manipulovať. Čo by ste im poradili ­- odporučili aby bolo zoznamovanie sa s vodou príjemné a bezpečné?

So svojou prvou dcérkou, keď som ešte vôbec nemala skúsenosti s plávaním som so skupinou mamičiek chodila do detského bazéna v Pezinskej plavárni. Bol tam špeciálny bazén iba pre deti. Zobrali sme im hračky do vody, oblievali sme sa s krhličkami, veľa sme sa nasmiali - a tak to má byť: všetko sa má robiť formou hry a zábavy. Deti radi opakujú a tak odporúčam "schovávať sa pred nimi pod vodu", fúkať do vody, smiať sa a dieťa si bude spájať vodu vždy so zábavou. 

Akú úlohu v živote zohráva toto plávanie? Ako to môže dieťaťu pomôcť?

Plavecké kurzy sú výborné na otužovanie, naberanie sociálnych kontaktov, príjemné precvičenie celého tela. Máme veľmi dobré odozvy aj od neurológov. Takže zo zdravotného hľadiska môžem kurzy iba odporúčať. A samozrejme väčšie deti si vedia v prípade nehody zachrániť život. Dieťa určite nikdy nesmie ostať samé v bazéne, ale sú prípady, kedy dieťa napríklad vypadne z kolesa, alebo sa šmykne pri bazéne. Deti učíme sa orientovať vo vode, vedieť sa nadýchnuť, doplávať ku kraju bazéna a aj sa z neho vytiahnuť. Môže im to raz veľmi pomôcť. Je krásne pozorovať aké robia deti pokroky. A nie je nad ten pohľad keď to dieťa robí s úsmevom na tvári. Niektoré deti, ktoré u nás začínali plávať dnes plávajú súťažne a sú z nich úspešní pretekári.

Čo sa týka zdravotných indikácií, deti s akými problémami k vám chodia? 

Lekári k nám posielajú detičky s rôznymi diagnózami: hypertonus, hypotonus, torticollis a inými. Takéto deti majú u nás zľavu. 

Zvláštnou kapitolou sú rodičia a ich očakávania. Samozrejme, bolo by asi hlúpe čakať, že naučíte ročné dieťa plávať. O tom tieto kurzy nie sú. V akom veku sa ale je už schopné dieťa naučiť plávať?

O predplaveckej príprave sa bavíme asi od 4 rokov a o plaveckej asi od 6 rokov. Je to všetko individuálne. Máme deti, ktoré sa vedia v 3 rokoch krásne nadychovat, preplávat celý bazén, kopú takmer dokonalými kraulovými nôžkami, pracujú krásne rukami, ale ešte to nie je plávanie v pravom zmysle slova.

Deti sa často vody boja, nechcú si dať krídelká, boja sa ponoriť hlavu, skočiť, držia sa rodiča ako kliešťa, ... veď to poznáme všetci. Aké najčastejšie chyby, ktoré môžu dieťaťu ešte sťažiť situáciu, robia rodičia? Čo teda nerobiť? 

Rodčia občas chcú hneď a všetko. Idú na dieťa rýchlo. A vtedy sa môže vytvoriť blok a strach z vody. Sami sa nezanoria pod vodu ani po nos, ale dieťa tam budú dávať nasilu. Rodičom hovoríme aby to nerobili, lebo platí: "pomaly ďalej zájdeš" a všetko chce svoj postup. Aj veľmi šikovné dieťa musí "mať svoj postup", lebo aj krásne "rozplávané deti" sa vedia zablokovať. 

Deti často rešpektujú skôr cudziu autoritu. Naučí podľa vás dieťa skôr plávať tréner ako rodič a ak áno, prečo?

Na túto otázku ťažko odpovedať, ale je to po väčšine pravidlo. Vidím to aj u svojich detí, že mňa nepočúvajú a nevnímajú čo vravím nielen na plavárni, ale aj v bežnom živote, a druhí ich vychvaľujú akí sú poslušní. Takže suhlasím, že učiteľ a tréner sú väčšou autoritou.